V posledných týždňoch opäť preukázal nielen svoju taktickú inteligenciu, ale aj schopnosť motivovať tím k výkonom, ktoré prekonávajú očakávania fanúšikov či odborníkov. Proti najväčšiemu rivalovi v boji o majstrovský titul nastúpil s iným systémom, než na aký sa pripravil jeho trénerský náprotivok Thomas Tuchel.
Aby sme mohli správne demonštrovať, ako Alonso prekabátil svojho nemeckého rivala, je dôležité najprv pochopiť jeho plán v ostatných ligových zápasoch. Na papieri sa formácia Leverkusenu javí ako 3-4-3. Pri zakladaní útoku sa však Jeremie Frimpong vysúva až do pozície krídelníka a pravý stopér, ktorým je najčastejšie jeden z dvojice Josip Stanišić - Odilon Kossounou, sa posunie na pravého obrancu. Vzniká tak agresívna formácia 4-2-4, pričom desiatka operuje medzi líniami s útočníkom, zatiaľ čo Frimpong rozťahuje hru na pravej strane.
To vedie k viacerým výhodám najmä v držaní lopty, pričom tím kontroluje loptu najmä v ľavom medzipriestore a pripravuje sa na prenesenie hry na Frimponga, ktorý má v tom momente obrovský priestor na útok. Kľúčovými hráčmi tohto systému sú preto krajní obrancovia Alejandro Grimaldo a Frimpong, ktorí sú najnebezpečnejšími futbalistami Leverkusenu.
Thomas Tuchel nechcel nechať hrať Xabiho týmto spôsobom. V dôsledku toho v základnej zostave chýbali Joshua Kimmich, Raphaël Guerreiro a Thomas Müller. Aby dobre pokryl priestory, zmenil svoju tradičnú formáciu 4-2-3-1 na 3-4-3. Takže zatiaľ čo Tuchel obetoval veľmi kreatívnych hráčov v prospech defenzívnych ako Sacha Boey alebo Aleksandar Pavlovič, aby zabránil Xabiho tradičnému plánu, jeho sok dobre prečítal jeho zámery a vybral sa úplne inou cestou.
A na jeden zápas úplne zmenil svoje ciele. Do hry nepostavil silového útočníka Patrika Schicka, čím svoj tím pripravil o najnebezpečnejšieho zakončovateľa a zároveň medzi náhradníkov posadil členov základnej zostavy Frimponga a Jonasa Hofmanna. Obaja sú kľúčoví pre hru s loptou, čo, samozrejme, v tomto strete nebolo v Xabiho pláne.
Ako najdôležitejšie sa však ukázalo využitie Grimalda, ktorý sa z priestoru ľavého obrancu sťahoval dovnútra a prečísloval Pavloviča s Leonom Goretzkom. Keď sa Florian Wirtz, ktorého nedokázal strážiť pomalý Eric Dier, spustil do rovnakého priestoru ako falošná deviatka, v strede ihriska vznikali situácie štyria na dvoch, čo Leverkusenu uľahčovalo dostať sa do finálnej tretiny a vytváral si šance takmer z každého držania lopty.
V praxi je veľmi ťažké prepínať medzi klasickou taktikou, s ktorou mužstvo prechádza od zápasu k zápasu, na úplne novú, navyše proti elitnému súperovi. Realizácia Xabiho plánu však bola vynikajúca. Pri iba 38 % držaní lopty Leverkusen vytvoril o 1,0 vyššie xG a tiež si vypracoval o sedem striel viac ako Bayern.
V Xabiho stále krátkej trénerskej kariére boli odborníci svedkami ďalšej výraznej ukážky toho, aký veľký potenciál má talentovaný kouč z taktického hľadiska. V boji o titul prekabátil Tuchela a ukázal, že dokonale rozumie tomu, čo bude súper od stretnutia očakávať a s akou stratégiou doň pôjde. Navyše v kľúčovom dueli dokázal zmeniť systém aj bez opôr základnej zostavy, pričom mužstvo jeho plán dokonale zrealizovalo, čo veľa hovorí o silných komunikačných schopnostiach Španiela voči svojim zverencom.
Farmaceutov teraz čaká séria súbojov proti súperom mimo aktuálnej elitnej šestky a je pravdepodobné, že ešte viac zatlačí na Bayern, ktorý momentálne na druhom mieste zaostáva o sedem bodov (Leverkusen má nedeľný zápas v Kolíne nad Rýnom k dobru). Hoci lídrovi ligy by mal ešte minimálne mesiac chýbať najlepší strelec Victor Boniface, ktorý laboruje s trhlinou vo svale, Schick je osvedčenou a dostatočnou náhradou. A potom je tu, samozrejme, samotný Alonso a jeho šikovné riešenia aj vtedy, keď ich nikto nečaká...